KCHMPP

Klub chovateľov málopočetných plemien psov

Maremánsko-abruzský ovčiarsky pes – štandard FCI č.201

Cane da pastore Maremmano-Abruzzese
Pôvod: Taliansko
Použitie: ovčiarsky pes na ochranu stád a majetku
Klasifikácia:  1. skupina; 1. sekcia ovčiarske psy, bez skúšky
Dátum publikovania platného štandardu: 27. 11. 1989

Krátky prehľad histórie: toto staré ovčiarske plemeno pochádza zo psov, ochrancov stád, ktorí sa dodnes používajú v Abruzzii, kde sa aj v dnešných dňoch úspešne chovajú ovce a z pastierskych psov, ktoré voľakedy žili v Maremánsku, Toskánsku a Láciu. Zvlášť po roku 1860 presídľovanie čried z jedného regiónu do druhého umožnilo prirodzené miešanie oboch východiskových plemien.

Celkový vzhľad: maremánsko-abruzský ovčiarsky pes je veľkého vzrastu, mohutne stavaný, rustikálneho vzhľadu, ale majestátny a typický. Je to ťažký pes normálnych proporcií, ktorého telo je dlhšie ako výška v kohútiku. Je harmonický tak vo vzťahu k veľkosti (heterometria – normálny pomer medzi veľkosťou a jednotlivými časťami tela), ako aj vo vzťahu k profilu (alloidizmus—súlad medzi hlavou a obrysmi tela).

Dôležité proporcie: dĺžka hlavy je 4/10 výšky v kohútiku, dĺžka papule je o 1/10 kratšia ako dĺžka temena, dĺžka trupu je o 1/18 väčšia ako výška v kohútiku. Hĺbka hrudníka je o niečo menšia ako polovica výšky v kohútiku (napr. 68 cm veľký pes má hrudník hlboký asi 32 cm.).

Povaha a správanie: jeho hlavné poslanie strážneho a ochranárskeho psa stád a majetku sa prejavuje v spôsobe, ako plní zverené úlohy s prehľadom, smelosťou a rozhodnosťou. Hoci je hrdý a je mu cudzia akákoľvek podlízavosť, voči svojmu majiteľovi a jeho okoliu prejavuje oddanosť.

Hlava: jeho veľká a plochá hlava je kónická a pripomína hlavu ľadového medveda.

Lebka: veľmi široká, s mierne zaoblenými bokmi. Z profilu je tiež vyklenutá. Horné línie temena a chrbta nosa sú mierne rozbiehavé (divergentné), čo zvýrazňuje vypuklosť profilu. Nadočnicové oblúky sú primerane vyvinuté, čelová brázda je málo výrazná. Hrebeň medzitemennej kosti je málo výrazný.

Čelový sklon: má byť iba mierne vyznačený. Uhol medzi chrbtom nosa a čelom je veľmi otvorený.

Ňucháč: dosť veľký, v jednej línii s chrbtom nosa, s veľkými dierkami, mokrý a svieži, čierno pigmentovaný. Pri pohľade zboku nesmie prečnievať cez prednú časť pyskov.

Papuľa: je o 1/10 kratšia ako temeno. Meraná v kútiku pyskov musí jej hĺbka tvoriť polovicu dĺžky. Smerom dopredu sa následkom klenutosti strán postupne zužuje, predná časť však zostáva plochá. Časť pod očami je mierne modelovaná.

Pysky: pri pohľade spredu majú spodné okraje horných pyskov tvar polkruhu s veľmi malým priemerom. Pysky nie sú veľmi vyvinuté a tesne prekrývajú zuby spodnej čeľuste, takže kútik je iba málo výrazný. Následkom toho je spodný profil papule tvorený pyskami iba v prednej časti, zadnú časť tvorí spodná čeľusť a kútik pyskov. Okraje pyskov sú čierno pigmentované.

Čeľuste: robustného vzhľadu, normálne vyvinuté, s kolmo vsadenými, pravidelne zoradenými rezákmi, správnej veľkosti a v úplnom počte.

Líca: primerane vyvinuté.

Zuby: biele, silné, nožnicový zhryz.

Oči: nie veľké v pomere k veľkosti psa, farba dúhovky je okrová alebo tmavogaštanová. Oči sú v bočnej polohe, očná guľa nie je zapadnutá ani nevystupuje. Čulý a pozorný výraz. Otvor viečok je mandľového tvaru s čiernymi okrajmi.

Uši: sú nasadené vysoko nad jarmovými oblúkmi, ovisnuté, ale veľmi pohyblivé, trojuholníkové, ich konce sú špicaté, nikdy nie zaoblené, v pomere k veľkosti psa sú malé. Pri stredne veľkom psovi nesmie ich dĺžka presahovať 12 cm. Nasadenie uší je primerane široké. Kupírované uši sa tolerujú len pri psoch, ktoré skutočne pasú stáda.

Krk: horná línia je mierne klenutá. Jeho dĺžka je najviac 8/10 dĺžky hlavy, t.j. je vždy kratší ako hlava. Je hrubý, veľmi mohutný a svalnatý, vždy bez laloku, pokrytý dlhou hustou srsťou, ktorá zvlášť pri psoch tvorí dobre viditeľný golier.

Trup: mohutne stavaný, dĺžka je o 1/18 väčšia ako výška v kohútiku.

Horná línia: prebieha rovno od kohútika po kríže, ktoré mierne klesajú. Kohútik trocha vystupuje z hornej línie, je široký, lebo obe hrany lopatiek ležia pri sebe. Chrbát z profilu má priame línie, jeho dĺžka je asi 32 % výšky v kohútiku. Chrbtová línia harmonicky prechádza do bedrovej časti, ktorá má mierne zaoblený obrys, so svalstvom dobre vyvinutým do šírky. Dĺžka bedier zodpovedá 1/5 výšky v kohútiku a sú približne rovnako široké.

Kríže: široké, mohutné a svalnaté. Ich sklon medzi panvovými hrbolcami a koreňom chvosta je asi 20° k horizontále, čo stúpa na 30° a viac, ak sa za základ berie línia illium – ischium (horná a spodná časť stehennej kosti), z tohto dôvodu sa musia kríže maremánsko-abruzského ovčiaka hodnotiť ako strmé.

Hrudník: je priestranný, siaha po lakte, je hlboký a v strednej časti dobre vyklenutý. Jeho obvod musí presahovať výšku v kohútiku asi o 1/4, v polovici hĺbky hrudníka je najväčšia šírka asi 32 % kohútikovej výšky, potom sa postupne zužuje, ale zostáva až po oblasť hrudnej kosti dostatočne priestranný. Hĺbka hrudníka musí zodpovedať polovici kohútikovej výšky. Rebrá sú dobre klenuté, šikmo umiestnené, ďaleko od seba, posledné rebrá sú dlhé, šikmé a dobre otvorené.

Spodná línia: obrys hrudnej kosti a brucha je tvorený dlhou hrudnou kosťou v tvare polkruhového oblúka s veľkým priemerom, ktorý mierne stúpa k bruchu.

Chvost: následkom šikmých krížov je nízko nasadený, pri normálnom nesení siaha po päty. V pokoji je spustený, v pohybe je nesený vo výške línie chrbta a na konci je dosť silno zahnutý. Je pokrytý hustou srsťou bez strapcov.

Predné končatiny: pri pohľade spredu a zboku sú celkom rovné a zvislo postavené. Majú správne proporcie k telu a ich jednotlivé časti sú v súlade. Plecia dlhé, šikmé, so silným svalstvom, ich pohyb musí byť celkom voľný. Ich dĺžka je asi štvrtinou kohútikovej výšky. Sklon k horizontále je asi 50°– 60°. Ramená hornou tretinou dobre priliehajú k telu, sú pokryté silným svalstvom. Sklon k horizontále sa pohybuje medzi 55° a 60°. Dĺžka ramena je asi 30 % kohútikovej výšky. Poloha je takmer rovnobežná so stredovou líniou tela. Uhol medzi lopatkou a ramenom je medzi 105°–120°. Lakte: normálne priliehajú k hrudi, sú pokryté mäkkou a voľnou kožou. Musia byť paralelné so stredovou líniou tela, lakťový výbežok sa musí nachádzať na zvislici spustenej zo zadného rohu lopatky. Lakťový kĺb má uhol 145°–150°. Predlaktia rovné a zvislé, so silnými kosťami. Sú trocha dlhšie ako rameno a trocha kratšie ako 1/3 kohútikovej výšky. Dĺžka prednej končatiny od zeme po lakeť je 52,8% kohútikovej výšky. Kĺby predlaktia ležia na zvislom predĺžení predlaktia. Sú silné, suché, hladké a primerane hrubé, hráškové kosti výrazne vystupujú. Nadprstia v žiadnom prípade nemajú byť kratšie ako 1/6 celkovej dĺžky končatiny. Sú veľmi suché, s minimom podkožného väziva. Z profilu sú mierne zošikmené smerom dopredu. Predné labky veľké, okrúhle, s uzavretými prstami, krátko a husto osrstené. Uprednostňujú sa čierne pazúriky, gaštanovohnedé sa tolerujú.

Zadné končatiny : Celkovo pri pohľade spredu i zboku korektne zvislo postavené. Majú správne proporcie k telu a ich jednotlivé časti sú v súlade. Stehná dlhé, široké, s vystupujúcim svalstvom a mierne vypuklým, zaobleným zadným okrajom. Ich šírka dosahuje 3/4 dĺžky. Zhora nadol a zozadu dopredu sa mierne zužujú. Uhol kolenného kĺbu je asi 100°. Predkolenia: trocha kratšie ako stehná, dĺžka je 32,5 % výšky v kohútiku. Sklon k horizontále je asi 60°. Kosti sú silné, svalstvo suché, vyhĺbenie predkolenia je veľmi výrazné. Kolená ležia úplne v zvislej línii končatín, nie sú vtočené ani vytočené. Kolenný uhol je veľmi otvorený, asi 135°–140°. Päty silné. Ich vonkajšie strany sú veľmi široké. Ich zauhlenie je 140°–150°.

Podpätie: mocné, suché a široké. Dlhé asi 30 % kohútikovej výšky. Prípadné vlčie pazúriky sa musia odstrániť. Zadné labkys sú ako predné, ale trocha oválnejšie.

Pohyb: dlhý krok a predĺžený klus.

Koža: dobre prileha na celom tele. Je skôr hrubá. Sliznice a žmurka tmavo pigmentované, ako aj podošvy a vankúšiky.

Osrstenie

Vlastnosti srsti: veľmi bohaté osrstenie. Dlhá srsť, na dotyk skôr drsná, dobre prilieha, podobá sa konskej hrive, mierne zvlnenie sa toleruje. Osrstenie vytvára nápadnú hrivu a primerane dlhé zástavy na zadných stranách končatín. Na papuli, temene, ušiach a prednej strane končatín je krátka srsť. Na tele dosahuje srsť dĺžku 8 cm. Podsada je bohatá iba v zime.

Farba srsti: jednotná biela. Slonovinové, svetlo oranžové a citrónové odtiene sa tolerujú, ale iba v obmedzenej miere.

Veľkosť a hmotnosť

Výška v kohútiku: psy od 65 do 73 cm, sučky od 60 do 68 cm.

Hmotnosť: psy od 35 do 45 kg, sučky od 30 do 40 kg.

Chyby: každá odchýlka od uvedeného sa pokladá za chybu a jej hodnotenie závisí od veľkosti odchýlky a jej závažnosti. To isté platí pre jedince, ktoré sa neustále pohybujú mimochodom a tie, ktorým neodstránili vlčie pazúriky.

Vylučujúce chyby :

Hlava: rozbiehavosť línií temena a papule, výrazný alebo zdeformovaný predhryz. 
Chvost: zrolovaný nad chrbtom. 
Veľkosť: pod alebo nad štandardnú mieru. 
Pohyb: mimochod.

Diskvalifikujúce chyby:

Ňucháč: úplne nepigmentovaný. 
Chrbát nosa: výrazne oblý, alebo preliačený. 
Oči: čiastočná alebo obojstranná depigmentácia viečok, dvojfarebné oči, obojstranné škúlenie. 
Čeľuste: predhryz. 
Chvost: chýbajúci alebo kýpťovitý chvost, či už vrodený alebo získaný. 
Osrstenie: kučeravá srsť. Sfarbenie „izabel“, výrazné fľaky farby „izabel“ alebo slonovinové, čierny odtieň.

Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené do mieška.